Slovenský deň kroja 2021 v znamení výročia ústavy
Už od skorých popoludňajších hodín sa areál múzea zapĺňal nadšencami ľudových tradícií, ktorí prišli podporiť svojich reprezentantov z rôznych kútov Slovenska a zároveň si vychutnať jedinečnú atmosféru skutočného, autentického folklóru, tak ako sa už po stáročia predáva z generácie na generáciu a zachytáva v sebe príbehy, skúsenosti i emócie Slovenska.
Na pódiu defilovali desiatky pestrofarebných krojov, ktoré majú v sebe dodnes zašifrované odkazy o tom, odkiaľ ich nositelia pochádzajú, v akých spoločenských a geografických podmienkach žili, čo ich trápilo, tešilo, aké skúsenosti nadobudli a ako ich dokázali pretaviť do tohto odkazu budúcim generáciám.
Pocta Štefanovi Nosáľovi
„Je pre mňa nesmiernou cťou, že sme si Deň ústavy pripomenuli práve v kroji.“ Povedala autorka myšlienky podujatia a zároveň aj hlavná organizátorka podujatia, Mária Reháková. „Už prvý ročník sme venovali pamiatke veľkej osobnosti nášho ľudového umenia, fenomenálnemu folkloristovi, zakladateľovi Lúčnice a neprekonateľnému choreografovi, ktorý naše tradície povýšil na umenie, Štefanovi Nosáľovi a tento silný podtext nesie v sebe aj aktuálny štvrtý ročník a ponesú ho aj tie nasledujúce. Lúčnica a týždenník Slovenka, ktorý je vlajkovou loďou nášho vydavateľstva majú veľa spoločného. Nielenže sa „narodili“ takmer v rovnaký deň a na rovnakej adrese, ale nesú v sebe aj rovnaké posolstvo – udržiavať a zveľaďovať národné bohatstvo a tým prispievať k rozvoju zdravého patriotizmu hrdého tak na našu minulosť, ako aj súčasnosť a samozrejme budúcnosť. A práve toto sú tie priority, z ktorých sa vytvorila aj naša ústava, štátotvorný dokument, nesúci v sebe morálne hodnoty, ktoré nám zanechali naši predkovia.“
Odkaz našej histórie
Jedinečný moment prepojenia našich dejinných zápasov s ústavou Slovenskej republiky vyzdvihol vo svojom príhovore aj predseda Národnej rady Boris Kollár. „Slovenský deň kroja priamo súvisí najmä s preambulou našej ústavy, ktorá hovorí – My národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilo – metodského kultúrneho a duchovného dedičstva... A práve Slovenský deň na tento historický nadväzuje, rozvíja ho a uchováva ako jedinečný klenot pre budúce generácie. Považujem za veľmi prirodzené a zároveň symbolické, že tieto dve významné udalosti zarezonovali v spoločnom tóne našich piesní a verím, že oslovili náš národ.“
Krása zo slovenských hôr a dolín
Pred nadšením publikom defilovali krojovaní speváci, hudobníci a tanečníci z desiatok obcí a dedín Slovenska. Predstavili sa folkloristi azda nášho najstaršieho ľudového súboru Očovan z Očovej, ktorý vznikol ešte v roku 1936. Aplauz za svoje vystúpenie zožali aj Hrochoťania z rázovitej Hrochote, navždy spojenej s menom nášho veľkého básnika Andreja Sládkoviča. Prítomných rozospievali aj Fazuliari z Považského Chlmca, súbor Matičiarik z Nových Zámkov, neopakovateľní Priechoďania z Priechodu, no a samozrejme domáci folkloristi zo súboru Urpín a mnohí ďalší.
Keďže sprísnené hygienické opatrenia limitovali počet divákov a organizátori samozrejme na tento pokyn veľmi prísne dbali, mnohí nadšenci folklóru mohli obdivovať jednotlivé súbory len počas sprievodu, ktorý sa z areálu múzea SNP vybral zo spevom a tancom na námestie Slovenského národného povstania. Bol to nesmierne silný zážitok, plný tých najpozitívnejších emócií. Krojovaní zástupcovia jednotlivých regiónov vyvolávali u svojich fanúšikov spontánne ovácie a obraz, ktorý sa tu naskytol premenil slová primátora Banskej bystrice Jána Noska o tom, že Banská bystrica sa stala hlavným mestom slovenského folklóru na neoddiskutovateľný fakt. Krása z našich hôr a dolín, ale aj úrodných nížin sa naakumulovala do mesta pod Urpínom a zanechala po sebe energiu hrdosti a obdivu k podstate našej štátnosti.
Komentáre